Ako prežije ovčiarstvo na Slovensku rok 2021

Moderná doba prináša veľmi veľa nových faktorov,s ktorými dnešný farmár musí zápasiť.
Pred dvadsiatimi rokmi bola situácia alarmujúca ale nikto nečakal dnešnú zložitú dobu.
Mzdové náklady na pastiera, dojiča, účtovníka, plemenného barana atď. stúpajú kde ceny výkupu OHS sú rovnaké alebo klesajú 4,2 eur za vyzretý ovčí syr ďaleko nepokrývajú náklady na výrobu. Náklady na strihanie tiež nie sú zanedbateľné.
Výkup jahniat 2,5 eur za živú váhu je výsmech driny bačov, ktorý doslova spia v ovčíne.
Výkup vyradených oviec sa dá rovno nazvať vydieraním. Ďaleko nepokrýva ani dopravu do
Sabinova.
Konečne došlo k zvýšeniu platby na DJ ale aj tak každým rokom upadá stav oviec na Slovensku. Nemôžme sa tomu čudovať keďže náklady ďaleko prevyšujú tržby. U veľa chovateľov prežil chov oviec len vďaka dotovaniu na úrok iných činností podniku.
Kde je cesta? Prečo ako národ s bohatou ovčiarskou históriou nevieme konkurovať v modernej dobe? Dokedy budeme čakať?
Ak sa pretrhne generačný most je veľký problém, s ktorým sa už nikdy nevysporiadame.
Personálna otázka je číslo jeden.
Keď chovateľ musí zo zákona kúpiť plemenného barana každé dva roky za nekresťanské peniaze tak nech to je dotované štátom ako v ČR. Koľko jahniat musí chovateľ predať aby
si mohol kúpiť nového plemenníka. Samozrejme, že je to nerentabilné.
Veľa chovateľov doviezlo francúzsku konkurencie schopnú genetiku. Áno v produkcii mlieka valašku a cigáju predbehnú. Ale položme si otázku výživy. O zdravotnom stave mliečnej žľazi a krivačke radšej pomlčím. Nehovoriac o horších materských vlastnostiach a životaschopnosti mláďat. Je to jedna z možností ako sa dostať do plusu v chove oviec.
Ale povedzme si úprimne koľko z chovateľov je ochotných podujať sa takejto vysokej investícii. Banky živé zvieratá neprefinancujú a investory pri cene 300eur za pripustenú jarku Lacaune sú tak isto skeptický.
K základnému stádu sa človek dostane veľmi ťažko preto si vážme čo máme v rukách.
Neexistuje vzorec na prežitie zložitej doby ale spotrebyteľ je ochotný dobre zaplatiť za kvalitný produkt. Ak sa malý dodávatelia nespojíme do napr. odbytového družstva neprežijeme zahraničná konkurencia nás položí na domácej pôde! Jedine vtedy si môžeme určovať podmienky predajných cien. Ako príklad uvediem poľský model pri bravčovom mäse gazdovia vedia konkurovať nadnárodným korporáciam jednoduchým spojením.
Predajné ceny na našej farme za čerstvý ovčí syr máme 8 eur za kilogram. Cena bryndze
10 eur za kilogram. Údený syr, oštiepok, nite, korbáčiky,uzlíky, pareničky a baranie ušká
10-12 eur/kg. Málo kedy sa stane, že neodpredáme dennú produkciu. Za KG jahňaciny účtujeme 7,5 eura jatočného trupu. Samozrejme, že je stým robota na vyše.
Keby sme našu produkciu predávali za výkupné ceny tak vytvárame čistú stratu.
Držíme palce všetkým poľnohospodárom , ktorý bojujú s ťažkými podmienkami.
A zároveň dúfam, že štátna správa uvoľní opatrenia, ktoré farmárom zväzujú ruky. Napríklad väčšia dotácia na plochy kde sa reálne pasú ovce oproti mulčovaniu. Vyššie odškodné na straty vplyvom predátorov. Uvoľnenie opatrení pri výstavbe mini bitúnkov a mliekarní. Osobne som prešiel veľmi veľa fariem od Francúzska po Rumunsko ale také
prísne podmienky aké máme na Slovensku nenájdete nikde na svete.

S pozdravom Ing. Miroslav Kačmarčik malý farmár s pod tatier