Karol Herian celý život pracoval vo výskume, no chovatelia a potravinári ho považovali za svojho. Mal k ním blízko ako málokto. Svojou osobnosťou a prácou napĺňal často vyslovované želanie, aby sa veda, výskum a prax vzájomne počúvali, inšpirovali a tak posúvali poľnohospodárstvo dopredu. Ešte aj v dôchodkovom veku sa stretával s poľnohospodármi a hľadal spôsoby, ako im pomôcť. Ak pred desaťročiami stál pri vzniku veľkých spracovateľských prevádzok na výrobu mliečnych výrobkov, v posledných desaťročiach pomáhal chovateľom finalizovať ich mliečnu produkciu. Zaslúžil sa o to, že slovenské bryndziarstvo a ovčiarstvo neodišlo do histórie ako folklórna tradícia, ale ostalo životaschopným odvetvím nášho poľnohospodárstva a potravinárstva.
Život v službe praxi
Karol Herian sa narodil v polovici septembra 1942, krátko po smrti svojho otca. Jeho matka sa spolu so starším synom Kamilom, Karolovým bratom, ocitla v náročnej životnej situácii, čo viedlo k odchodu z Tajova, malebnej obce neďaleko Banskej Bystrice, a k presťahovaniu sa do jej rodiska. Detstvo prežil v skromných pomeroch v Hlohovci, kde na začiatku šesťdesiatych rokov maturoval a neskôr pokračoval v štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte dnešnej Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Už diplomovú prácu mal zameranú na praktickú problematiku a to balenie bryndze v spotrebiteľskom balení. O šesťdesiat rokov neskôr to znie neuveriteľne, ale na základe jeho diplomovej práce sa začala bryndza úspešne a plošne baliť do podlepovaných fólií.
Po skončení školy začal pracovať v Stredoslovenských mliekarňach vo Zvolene. Keďže už bol ženatý s manželkou Vierkou, v roku 1967 nastúpil na Výskumné pracovisko mliekarenského priemyslu v Žiline, ktoré mladým novomanželom ponúkalo spolu s prácou aj byt. V Žiline pracoval najskôr ako technik, od roku 1977 bol zástupcom riaditeľa pre vedu a výskum a od roku 1988 až do roku 2004 zastával funkciu riaditeľa. V tom čase už hovoríme o Výskumnom ústave mliekarenskom.
Z výskumného hľadiska sa najskôr zaoberal problematikou ovčieho mliekarstva, konkrétne výrobou ovčieho hrudkového syra, zvozom ovčieho mlieka na priemyselné využitie, využitím technologickej linky na výrobu bryndze a vývojom mliekarenských kultúr určených na jej výrobu. Dlhší čas sa orientoval na vývoj a výrobu prírodných syridiel, pričom bol autorom viacerých vynálezov a patentových riešení, najmä v oblasti mikrobiálnych syridiel pre výrobu polotvrdých syrov.
Podieľal sa na zavádzaní výroby ementálových syrov v Krupine, vyvíjal syry salámového typu, priemyselne parené syry, plesňové syry Choč, syrený dezert Milko, nové druhy tavených čerstvých syrov a tiež zavádzal výrobu termizovaných tvarohov.
Neustále s chovateľmi
V ostatných rokoch bol v dennodennom kontakte s chovateľmi. Pravidelne ich spolu so Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku školil. Vysvetľoval im zákutia mliekarenskej výroby a výroby syrov. Pred štyrmi rokmi dokonca vydal na túto tému dvesto stranovú publikáciu. Manuál pre chovateľov, ktorý im pomáhal dostávať na trh prvotriedny mliekarenský výrobok. Svojimi radami a odporúčaniami prezrádzal to, čo skutočný syrár získava až mnohoročnou praxou.
Kontakt s výrobou neobmedzoval len na prednášky či písanie kníh. Na Slovensku takmer nenájdete farmársku mliekareň, ktorej by Karol Herian nebol oporou svojimi vedomosťami a skúsenosťami. Schválne. Začnime menovať úspešných chovateľov a výrobcov syrových špecialít – Keľo a synovia, Gemerské ovečky, Syráreň Polun Čremošné, PD Liptovské Revúce, PD Východná, Ekofarma Važec, Farma Kamenica, Agrohniezdne a mnohé ďalšie. Všade tam bol Karol Herian zaangažovaný. Chovatelia si ho vážili a jeho názory rešpektovali.
Mal úctu, ktorú nezískal vďaka svojim šedinám, ale kvôli prístupu k ich problémom a radostiam. Za šesťdesiat rokov zozbieral množstvo skúseností a informácií, vďaka ktorým vedel chovateľom poradiť a ušetriť nemálo zdrojov. Najdrahšie je učiť sa na vlastných chybách a ovčiari si to uvedomovali. Často mu kládli prirodzenú otázku, čo sú mu za jeho rady dlžní. Karol veľmi často odpovedal: „Som rád, že môžem byť s vami.“
Za veľkú odmenu považoval obyčajné maličkosti, napríklad keď ho chovatelia odviezli domov. Ani na tom netrval a často cestoval vlakom. Skromnosť a ľudskosť mu zostali po celý život.
Posledné dni a odkaz
Dnes sa k poľnohospodárom dostala správa, že v pondelok 15. decembra navždy odišiel. Mnohých to zaskočilo – veď ešte tento týždeň sa mal u niektorých zastaviť osobne. Aj v posledných mesiacoch mal rozpracovaných niekoľko aktivít, pri ktorých si už poľnohospodári budú musieť poradiť bez jeho rád a skúseností.
Odchodom Karola Heriana sa uzavrela jedna veľká etapa slovenského mliekarenstva, ktorú dnes nemá kto zaceliť. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch stál pri jeho premene na moderné priemyselné odvetvie, aby sa v dôchodkovom veku vedome vracal k jeho pôvodným koreňom – k malovýrobe, ktorá mala chovateľom priniesť novú perspektívu v podobe kvalitných výrobkov s jasným pôvodom a lepším speňažením.
Rozlúčiť sa s Karol Herianom je možné 22. decembra 2025 o 14:00 v Dome smútku na Starom cintoríne v Žiline.
Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
