HNEDÁ KOZA KRÁTKOSRSTÁ: Mliekové plemeno vyšľachtené prevodným krížením pôvodných strakatých a hnedých kôz s dovezenými capmi harckého plemena z Nemecka. Najskôr sa chovala ako bezrohá, dnes je rohatosť u oboch pohlaví povolená. Je stredného telesného rámca, pevnej kostry s priemerným osvalením. Hlava dlhá a pomerne úzka, krk primerane dlhý, chrbát rovný, ktorý prechádza do zrazenejšieho zadku, končatiny silné. Základné zafarbenie hnedé s pruhom sýtej farby po celej dĺžke chrbta až ku koncu chvosta. Existujú odtiene červenohnedá, škoricovohnedá a tmavohnedá. Čierny trojuholník za ušami je charakteristickým znakom plemena. Mulec, vnútro uší, brucho, holeň a paznechty čierne, srsť krátka. Mliečna žľaza úmerne veľká, struky stredne dlhé. Plemeno je odolné, rané, vhodné pre individuálny aj stádový chov. Strojové dojenie je možné. Plemeno má dobré materské vlastnosti a je vhodné na kríženie s mäsovým búrskym plemenom za účelom zlepšenia hlavne jatočných hodnôt kozliat vo výkrme. Živá hmotnosť kôz 50-55 kg, capov 70-85 kg, výška na kohútiku kôz 65-75 cm, capov 70-80 cm. Kozy sú chované prevažne v podhorských a horských oblastiach.Dojivosť kôz 800-900 kg mlieka, tučnosť 3,6 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 170-190 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 170-190 g.

BIELA KOZA KRÁTKOSRSTÁ: Mliekové plemeno, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia prevodným krížením pôvodných miestnych rázov s dováženými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Kontrola úžitkovosti bola začatá v roku 1928. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca, harmonickej stavby tela, dobrej konštitúcie, s primerane širokým a hlbokým hrudníkom. Končatiny silné s pevnými kĺbmi a dobre chodivé. Hlava je pomerne dlhá a široká v čelnej časti. Dominantnou vlastnosťou je bezrohosť. Do roku 1992 sa robila prísna selekcia na bezrohosť u oboch pohlaví. V súčasnosti sa do chovu zaraďujú rohatí i bezrohí jedinci. Srsť biela, krátka bez pigmentácie, krk pomerne dlhý a úzky, v krajine hrtanu sa vyskytujú väčšinou prívesky. Mliečna žľaza úmerne veľká, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné, aj strojové dojenie. Plemeno vhodné pre individuálny i stádový chov. Kozy sú rané, odolné, vysoko plodné s dobrou schopnosťou pre zhodnotenie krmív. U bezrohých capov treba počítať s menším výskytom kryptorchizmu. Zmäsilosť kozliat vo výkrme možno zlepšiť úžitkovým krížením s búrskym plemenom. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm.

BURSKÁ KOZA: Juhoafrické plemeno s mäsovou až kombinovanou úžitkovosťou (mäso, mlieko, koža) a dobrou plodností. Vzniklo v 40. rokoch minulého storočia krížením miestnych kôz s plemenom bantu, kašmírová koza a pravdepodobne i s niektorými európskymi a indickými plemenami. Kozy sú väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Krátka srsť na tele je biela, na hlave načervenalá s lysinou, čierna farba hlavy je nežiaduca. Hlava u oboch pohlaví rohatá, s výrazným oblúkom, s stredne dlhými, zvislými ušami. Majú dobre utvárané vemeno. V rámci plemena sa chovajú tri typy:

a) obyčajná búrska – stredného telesného rámca, krátkosrstá, rohatá, bielej farby s hnedými škvrnami na hlave a krku,
b) dlhosrstá – väčšieho telesného rámca s hrubšou konštitúciou,
c) bezrohá – nejednotného zafarbenia.

Priamy import z Afriky nebol povolený z obavy zavlečenia nemoci „modrý jazyk”. Preto bol v roku 1980 uskutočnený dovoz embryí do NSR. Plemeno sa v Európe dobre aklimatizovalo a po roku 1985 sa ich chov rozšíril do Francúzska, Írska, Izraelu, Veľkej Británie. Prvý dovoz k nám sa uskutočnil v roku 1988 z NSR v počtu 5 kôz a 2 plemenných capov. Plemeno zamerané na chov v čistokrvnej plemenitbe, aj pre úžitkové kríženie s mliekovými kozami za účelom zvýšenia mäsovej produkcie. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca s relatívne dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Chrbát pomerne široký a rovný, prechádza do zrazenejšieho zadku, nohy kratšie a silné. Živá hmotnosť kôz 60-70 kg, capov 80-90kg. Kozy sú živého temperamentu vhodné pre chov v oplôtku, aj na voľnej pastve. S obľubou konzumujú okrem trávnych porastov i rôzne kroviny. Sú tiež vhodné na spoločnú pastvu s dobytkom a ovcami. Jedince s modrou farbou očí sú náchylné na stres, hlavne pri manipulácii so zvieratami. Z tohto dôvodu sú z chovu vyraďované. Plodnosť je 160-180 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 17 kg, denný prírastok v odchove a výkrme 200-220 g, produkcia mlieka za laktáciu 400-500 kg.

ALPÍNSKA KOZA: Typické dojné krátkosrsté francúzske plemeno stredného telesného rámca zo skupiny alpských kôz, označovaných synonymom „francúzska alpská“. Plemeno vzniklo krížením miestnych plemien s hnedými plemenami. Výška na kohútiku u kôz 70-90 cm, u capov 90-100 cm, ž.h. kôz 50-80 kg, capov 80-100 kg. Plemeno sa chová vo viacerých farebných odtieňoch. Prevláda srnčie sfarbenie s čiernym pásom na chrbte. Jeden farebný ráz plemena je svetlo hnedý , dolná časť končatín je čierna. Rohatosť a výskyt briadky nie je plemenným znakom. Plemenná kniha bola založená v roku 1930. Toto plemeno sa podieľalo na vyšľachtení plemien berry touraine a skalnej alpskej kozy. Chová sa aj v Nemecku, Poľsku, USA, Kanade.

Produkcia mlieka 700-800 kg(rekord 2400 kg) ,tuk 3,3%, bielkoviny 3,5%, plodnosť 170-180%.

ANGLONUBIJSKÁ KOZA: Mliečne plemeno vyšľachtené v 19. storočí krížením miestnych anglických kôz s orientálnymi plemenami: chitral jamnapari, zaridi. Plemenná kniha bola založená v roku 1890. Plemeno je veľkého telesného rámca na vysokých nohách. Oblúkonosá hlava ma typicky dlhé, široké a zvislé ušnice. Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Krátka srsť má nejednotné sfarbenie. Vyskytujú sa jedince biele, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej a čiernej farby, prípadne i strakaté. Živá hmotnosť kôz je 60-80 kg, capov 90-100 kg. Okrem Anglicka sa chovajú v Írsku, Austrálii, Kanade, USA(označovaná ako nubijská), Južnej Amerike a na blízkom východe. Toto plemeno sa podieľalo na šľachtení mliečnych plemien, predovšetkým v Afrike.

Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a vynikajúcou mliekovou úžitkovosťou. Priemerne za laktáciu vyprodukuje 1200-1500 litrov s denným pôdojom 5-6 litrov mlieka pri vysokej tukovosti 4,8%(rozpätie 3,7-6,7%) a obsahom bielkovín 3,8%(rozpätie 2,7-4,4%).Svojím zložením predstavuje mlieko výbornú základnú surovinu na výrobu syrov a mliečnych výrobkov. Pri koze Malpas Melba tohto plemena sa uvádza v literatúre oficiálny svetový rekord 3024 litrov mlieka za laktáciu. Plodnosť je vysoká. Kozľatá dosahujú vynikajúce prírastky.

MOHÉROVÁ-ANGORSKÁ KOZA: Plemeno vzniklo v prednej Ázii. Pravdepodobný pôvod sa odvodzuje od plemena miriz. Hlavnou úžitkovou vlastnosťou je produkcia mohérovej srsti označovanej ako angorská vlna. Srsť má vysokú oblúčkovitosť, vynikajúci lesk – listrový, pri dĺžke okolo 30 cm, čo zodpovedá mesačnému prírastku až 2,5 cm. Striž sa robí 2x ročne. Rúno tvoria z 80% polopesíky, 18% podsada, 2% pesíky – mŕtve vlasy. Sortiment srsti C-DE (30-45 mm). Srsť má minimálny obsah vlnotuku, pokrýva celé telo včítane brucha a končatín . Plemeno je malého telesného rámca, živá hmotnosť kôz 30-35 kg, capov 40-45 kg, výška na kohútiku kôz 30-45cm, capov 50-60 cm. Hlava je úzka a malá, s dlhými zvislými ušami. Obe pohlavia sú rohaté, u capov sú rohy špirálovite stočené dozadu. Farba srsti kôz je prevažne biela, v niektorých častiach sveta sa chovajú zvieratá aj v iných farebných odtieňoch (hnedá, šedá, čierna). Plemeno je polyestrické, neskoré s nízkou plodnosťou – 105 % a náročným odchovom kozliat, ktorý je ovplyvnený nízkou živou hmotnosťou kozliat pri narodení a slabou mliekovosťou matiek -70-100 kg mlieka za 5-6 mesiacov. Plemeno je rozšírené celosvetovo, najmä v Turecku. Od roku 1849 je chované v USA, tiež v Alžírsku, Austrálii, Južnej Afrike, Madagaskare a od roku 1936 v bývalom Sovietskom zväze. Od konce 90. rokov minulého storočia tiež v Dánsku a na Slovensku. Typovo sa líši napríklad austrálsky ráz, ktorý je malého telesného rámca od texaského s väčším rámcom a hrubšou srsťou. 

KAŠMÍROVÁ KOZA: Plemeno patrí do skupiny stredoázijských kašmírových plemien. Vo väčších počtoch sa chová prevažne v Kašmíre, Indii, Tibete, Kirgizsku, Afganistane a Mongolsku. Sú rozšírené v západnej Európe a Oceánii, odkiaľ sa uskutočnil dovoz na Slovensko. Plemeno je malého telesného rámca, obe pohlavia rohaté, k plemenným znakom patria dlhé zvislé, široké uši. Živá hmotnosť kôz 35-45 kg, capov 55-60kg. Výška na kohútiku u capov 65-70 cm, kôz 55-60 cm. Husté rúno je tvorené polopesíkmi s jemnosťou 35-50 mm a podsadou – mohérom s jemnosťou 7-20 mm, v priemere 13,5-18,5 mm, ktorá sa vyčesáva. Farba srsti je biela alebo čierna. Preferovaná je biela farba kašmíru.Plodnosť 140-160 %, produkcia kašmíru kôz 200-400 g, u capov 500 g a viac, dĺžka srsti 5-7 cm u kôz.

KAMERUNSKÁ KOZA: Pôvodné zakrpatené západoafrické rané plemeno kôz. (výška na kohútiku 45-55 cm, ž.h. 15-25 kg). Chová sa v rôznych geografických pásmach na pobreží západnej Afriky. Nenáročné, skromné, harmonickej stavby tela, s pevnou konštitúciou, dobrým osvalením a živým temperamentom. Hlava široká, krátka, väčšie vzpriamené uši, obidve pohlavia rohaté( kozy majú malé dozadu zahnuté rožky, capy majú rohy mohutnejšie a briadku. Krátka srsť má nejednotnú farbu s prevládajúcou čiernou. Vyskytujú sa však jedince šedé, hnedé, ryšavé, strakaté. Plemeno je odolné voči parazitárnym chorobám prenášaným muchami tse-tse. V našich podmienkach vhodné na vypásanie menej hodnotných porastov.

Základnou úžitkovosťou je produkcia mäsa. Kastráty je možné vykrmovať až do hmotnosti 35 kg, pričom jatočná výťažnosť je 50-55%. Mlieko s vysokou tučnosťou(5,2%), s obsahom bielkovín 3,2% a laktózy 5,2% je určené len na výživu kozliat. Len niektoré kmene v Nigérii kozy doja. Pohlavne dospievajú vo veku 5-6 mesiacov, sú celoročne plodné, priemerná plodnosť je 200-300%. Chovajú sa najmä v niektorých ZOO.

DURÍNSKA KOZA: Počiatok šľachtenia tohto plemena sa viaže na koniec 19. a začiatok 20. Storočia. Uznané bolo v roku 1935. Pôvod sa odvodzuje od plemena Toggenburgská koza. V súčasnosti sa v Nemecku chová asi 1300 kôz tohto plemena a zaraduje sa medzi ohrozené chovy. Chová sa takmer vo všetkých spolkových republikách. Zvieratá sú stredne veľké, štíhle až robustné. Môžu byť rohaté alebo bezrohé. Srsť je krátka tesne priliehajúca, farba svetlo až tmavo čokoládovo hnedá bez náznaku gaštanovej farby a bez chrbtového pruhu, občas sa vyskytujú aj čierne zvieratá.
Typickým plemenným znakom je tvárová maska s bielym očným okolím, bielym pruhom k hornej pere s bielymi ústami a lemovaním uší. Typické sú tzv. biele „zrkadlá“ a dolné časti končatín. Živá hmotnosť ´dospelých capov je 60 – 90 kg a kôz 40 – 65 kg s výškou v kohútiku 80 – 90 cm resp. 70 – 75 cm. Toto plemeno je odolné, vhodné pre horské oblasti schopné chodiť na dlhé vzdialenosti. Plemeno sa vyznačuje dobrou mliekovou úžitkovosťou, 700 – 1000 kg s priemerným obsahom tuku 3,5% a bielkovín 3,0%. U plemena sa prejavuje sezónnosť ruje, má dobrú plodnosť. Kozľatá intenzívne rastú a sú dobre osvalené. Pre tieto vlastnosti chovatelia plemeno durínska koza považujú za mäsovo mliekové. Pre jeho odolnosť a nenáročnosť ho využívajú na rekultiváciu zanedbaných a ťažko prístupných pasienkov.

SÁNSKA KOZA: Toto plemeno kôz zaraďujeme medzi dojné plemená. pomenované podľa údolia Saanen vo Švajčiarskom kantóne Bern. Do konca 19. storočia, sa toto plemeno rozšírilo po celej Európe, a na začiatku 20. storočia bolo dovezené aj do USA. V 21. storočí patrí medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie dojné plemená kôz, vzhľadom k ich vysokej úžitkovosti a pomerne nenáročnému chovu. Toto plemeno sa podieľalo na vyšľachtení nášho domáceho plemena biela koza krátkosrstá. Popis plemena: je to čisto biele alebo krémovo sfarbené krátkosrsté a bezrohé plemeno veľkého telesného rámca. Srsť je zvyčajne krátka, ale na chrbte, stehnách a zadných končatinách sa môžu vyskytnúť dlhšie chlpy, najmä u capov. Profil hlavy je rovný alebo klenutý (konkávne), so vztýčenými, dopredu smerujúcimi stredne veľkými až veľkými ušami. Dospelé capy dosahujú výšku v kohútiku 80 – 95 cm a živú hmotnosť75 – 95 kg. Dospelé kozy dosahujú výšku v kohútiku 74 – 85 cm a živú hmotnosť minimálne 50 kg.Toto plemeno má živý temperament a vzhľadom na bezrohosť je vhodné na chov aj vo väčších stádach a to pre pastevný aj stajňový spôsob chovu. Vzhľadom na vysokú produkciu mlieka, ktorá dosahuje až dvadsaťnásobok živej hmotnosti zvieraťa je toto plemeno náročnejšie na kvalitnú výživu. Obsah tuku v mlieku je približne v rozmedzí 3,5 – 4,5 %, plodnosť je na úrovni 180 – 220 %.

WALISSKÁ ČIERNOKRKÁ  KOZA:V odbornej literatúre sú popísané dve verzie vzniku plemena. Prvá uvádza, že do oblasti dolného Valais vo Švajčiarsku priviedli okolo roku 930 kozy tohto typu prisťahovalci afrických národov. Podľa druhej verzie kozy tohto typu majú pôvod u talianskych kôz doby medenej, pričom toto plemeno je stále jediným žijúcim zástupcom primitívnych plemien. Takzvaná medená koza, v latinčine „Capra hircus Keller“ je zaniknuté plemeno kozy. Najstaršie archeologické nálezy z doby medenej prvýkrát opísal J. Ulrich Thirsty (1904- 1905). Podozrenie, že čiernokrká koza z Valais je potomok kôz medených je aj preto, že v zriedkavých prípadoch sa rodia kozy s červenou farbou namiesto čiernej. V roku 1890 boli pozorované typy týchto kôz v celých stádach. Príčinou červenej farby je recesívny gén. Plemeno walliská čiernokrká koza („WK”) pochádza zo Švajčiarska. V polovici minulého storočia (r. 1970) bolo toto plemeno na vymretie (len 440 ks); našťastie Švajčiarom sa podarilo populáciu kôz tohto plemena znova obnoviť. Ide o primitívne plemeno stredného telesného rámca. Charakteristickou črtou plemena je dlhá srsť typického sfarbenia, s vidlicovými rohami. Predná polovica tela je čierna a zadná biela, s veľmi ostrou deliacou líniou. Hlava je pomerne krátka a uši sú mierne stojace. Kozy majú prameň vlasov vyrastajúcich medzi rohmi. Rohy majú obe pohlavia, pritom rohy capov môžu byť až 80 cm dlhé. Cap môže dosiahnuť v kohútiku výšku 70 cm a ich hmotnosť je 65 až 70 kg. Kozy sú menšie a dosahujú výšku v kohútiku 65 cm a vážia 45 - 50 kg. Ich ročná produkcia mlieka je okolo 600 kg. Mlieko obsahuje 3,1 % tuku a 3,0 % bielkovín. V priemere sa walliským čiernokrkým kozám rodí 1,7 kozliat na kozu a rok.