BERGSCHAF: Polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, ktoré je najviac rozširené v alpskej časti Nemecka, Rakúska a Talianska. Plemeno je väčšieho telesného rámca s dlhými zvislými ušami, s bielou vlnou. V rámci plemena sa chová aj čierny ráz. Obe pohlavia sú bezrohé. Na jeho vyšľachtení sa podieľali plemená korutánske, skalné, spiegel a zaupel. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou (200 %), ročná intenzita bahnenia je 1,46, čo znamená bahnenie v 8 mesačných cykloch. Vhodná doba zaradenia do plemenitby je 8 – 10 mesiacov. Zmäsilosť trupu je priemerná. Jatočná hodnota sa dá zlepšiť krížením baranmi mäsových plemien. Živá hmotnosť bahníc je 65 – 70 kg, baranov 100 – 110 kg, priemerný prírastok jahniat v odchove je 200 – 300g. Sortiment vlny C-D, striž 4 – 5 kg.
BIELA ALPSKÁ: Polojemnovlnové až polohrubovlnové, biele, bezrohé, ranné, švajčiarske plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Vyšľachtené v kantone Luzern a oblasti Tavetecher z miestnych oviec, ktoré boli krížené s plemenom merinolandschaf a ille de france. Zvieratá sú veľkého telesného rámca, výška v kohútiku u baranov 76 – 82 cm, u bahníc 68 – 74 cm. Vlna sortimentu B/C – D ( 28 – 36 µm), rúno polouzatvorené, s polročnou dĺžkou vlny 4 – 5 cm, strihá sa 2x ročne. Krátke anestrálne obdobie je predpokladom pre bežné bahnenie 3x za dva roky. Plemeno je najrozšírenejšie vo Švajčiarsku ( 55%), kde sa chová aj v extrémnych horských oblastiach. Živá hmotnosť dospelých bahníc je 60 – 100 kg a baranov 90 – 130 kg. V SR sa nechová.
CIGÁJA: Polojemnovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna), stredného telesného rámca. V dobrých chovateľských podmienkach predstihuje v mliečnosti plemeno zošľachtená valaška. U nás sa chová predovšetkým na strednom a východnom Slovensku od 500 – do 800 m nadmorskej výšky. K nám sa v minulosti dostala z Balkánského polostrova. Hlava je čierna , nosné línie u baranov sú klenutejšie. Ovce sú bezrohé, u baranov je výskyt rohov vzácny. Existuje aj biely ráz cigáje, označovaný predtým ako sovietská cigája. Jahňatá do odstavu rastú relatívne rychlo vzhľadom k dobrej produkcii mlieka bahníc. Plemeno je veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam. Sortiment vlny BC – CD, výťažnosť 60 – 65 %. Priemerný prírastok jahniat v odchove 240 – 280g. Plodnosť bahníc 120 – 140 % na obahnenú bahnicu.
LEICESTER: Významné polohrubovlnové anglické plemeno, pôvodne nazývané Dishley – Leicester. Pochádza z rovnomenného grófstva, vyšľachtené Bakewelom z miestnych oviec čistokrvnou plemenitbou v rokoch 1755 – 1790. Podieľalo sa na vyšľachtení mnohých kultúrnych plemien oviec na celom svete. Plemeno je veľkého telesného rámca s kombinovanou, až mäsovou úžitkovosťou. Hlava biela klinovitá, bezrohá. Krk krátky, široký. Nohy silné, s pevnými kĺbmi, čiastočne obrastené, paznechty a mulec čierne, koža ružová. Vlna stočená do vývrtkovitých chumáčikov, dlhá a výrazne lesklá. Sortiment vlny D – D/E ( 35 – 40 µm). V minulosti bolo plemeno na Slovensku použité na zošľachťovanie valašských oviec. Plemeno je náročné na celoročnú vyrovnanú výživu. Jahňatá pri dobrej výžive rýchle rastú. Ovce sa dobre prispôsobujú chovateľským a prírodným podmienkam. Plemeno je polorané, jahničky sa môžu pripúšťať vo veku 12 – 14 mesiacov o hmotnosti 45 – 50 kg. Ovce majú pokojný temperament, sú chodivé, vhodné pre všetky spôsoby pastvy. Mliečnosť a materské vlastnosti bahníc sú dobré. Živá hmotnosť bahníc je 65 – 75 kg, baranov 90 – 110 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku 63 plemien oviec na celom svete. V SR sa nechová.
LEIN: Polohrubovlnné ranné nemecké plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Plemeno vzniklo zošľachťovacím krížením plemenami leicester, cotswold a berrichon du cher v 19 storočí, v povodí rieky Leine v okolí Hannoveru a Göttngenu. Od 20 storočia zošľachťovanie pokračovalo plemenami texel a východofrízske. V Poľsku sa podieľalo na vzniku plemien kamieniecka, lublinská a anglomerina. Je stredného až väčšieho telesného rámca. Hlava, nohy aj vlna sú biele. Sortiment vlny C – C/D (29 – 35 µm), hruď priestranná, chrbát rovný, zadok mierne zrazený. Plemeno je ranné, obe pohlavia bezrohé. Prednosťou plemena sú dobré materské a pastevné vlastnosti. Ovciam vyhovuje skôr neorganizovaný spôsob pasenia. Plemeno sa vyznačuje dobrou plodnosťou, mliekovosťou a mäsovou úžitkovosťou. Jahničky dospievajú v 9 – 12 mesiacoch veku. Živá hmotnosť bahníc je 55 – 65 kg, baranov 80 – 90 kg. V SR sa nechová.
MERINOLANDSCHAF: Plemeno bolo vyšľachtené v Nemecku krížením miestnych jemnovlnných oviec s plemenom zaupel, do roku 1950 bolo známe pod menom württemberská ovca. Plemenom bolo uznané v polovici 20 storočia a v minulosti sa podieľalo na vzniku mnohých plemien. Je to ranné plemeno, veľkého telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, chodivé. Vlna biela, sortiment A/B – B (23 – 27 µm) Rúno polouzatvorené, hlava stredne dlhá, nie príliš široká. Uši dlhé, široké, mierne zvislé, čelo mierne ovlnené. Hrudník hlboký a primerane široký. Chrbát dlhý, stredne široký, zadok mierne zrazený. Končatiny pomerne dlhé, kĺby pevné, paznechty stredne tvrdé, osvalenie priemerné. Obe pohlavia sú bezrohé. Zvláštnosťou je asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie). Jahnice, pri dobrom odchove je možné pripúšťať už v 10 mesiacoch veku. Prednosťou je nízky výskyt tuku v jatočných trupoch vykrmovaných jahniat, preto sa môžu vykrmovať do vyššej jatočne hmotnosti (40 – 45 kg). Bahnice sa vyznačujú veľmi dobrými materskými vlastnosťami a mliekovosťou. Plemeno je vhodné na chov v nížinných a podhorských oblastiach pre oplôtkový ale aj iný spôsob pastvy. Živá hmotnosť bahníc je 65 – 75 kg a baranov 90 – 120 kg.
MERINO: Chov merinských oviec vznikol u nás na základe dovozu španielských meriniek v druhej polovici 18 storočia. Ovce boli menšieho telesného vzrastu s veľmi jemnou vlnou. Zväčšenie telesného rámca a zlepšenie mäsovej úžitkovosti sa docielilo priliatím krvi plemena rambouillet z Francúzska. Hlavným selekčným kritériom do roku 1990 bolo množstvo a kvalita vlny. Šľachtiteľský proces, ktorý bol u nás aplikovaný od nepamäti, sa zmenil nástupom trhového hospodárstva. Od roku 1990 je šľachtenie zamerané na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti. Vlna je biela, sortiment AB-B. Vyžaduje sa uzavreté rúno, výťažnosť vlny nad 43 %, plodnosť nad 130 %. Živá hmotnosť u baranov 70 – 80 kg, bahníc 55 – 60 kg. Prírastky jahniat počas odchovu 230 – 250 g. Chová sa v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 m nadmorskej výšky a 500 mm dažďových zrážok. V posledných rokoch došlo u tohto plemena k prekríženiu baranmi mäsových plemien (ile de france, berrichon du cher, fleischmerino) za účelom zlepšenia zmäsilosti jatočných jahniat.
ASKÁNSKE MERINO: Toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch 1924 – 1935 v bývalom sovietskom zväze na podklade miestnych meriniek, baranov plemena rambouillet dovezených z Ameriky a baranov plemena précoce, najmä na produkciu vlny. Askánske merino je zaraďované medzi kombinované nedojné plemená, väčšieho telesného rámca. Charakteristickým znakom plemena sú 1 – 2 kožné záhyby na krku, výrazné ovlnenie, keď hlava býva obrastená vlnou až po mulec a končatiny až po sponky. Barany sú spravidla rohaté, bahnice bežne bezrohé alebo s malými rohovými výrastkami. Vlna je kvalitná, jemná sortimentu 2A – A/B, dlhá 7 – 9 cm. Rúno je husté uzavreté. Ovce sú väčšieho telesného rámca, živá hmotnosť bahníc je 55-60 kg, baranov 80-100 kg. Produkcia vlny bahníc 5-6 kg, baranov 10-14 kg, dĺžka 7-9 cm, sortimenty vlny 2A – A/B, s výťažnosťou 45-50 %, plodnosť bahníc 120 %. Priemerné denné prírastky do odstavu sú 230-250 gramov. Bahnice sú dobré matky, plemeno možno využiť v mäsovom programe na produkciu ťažších jahniat. Záujem o chov askánskeho merina v poslednom období na Slovensku klesá a plemeno AM sa dostalo do kategórie hobby plemien.
NEMECKÁ DLHOVLNOVÁ OVCA:Plemeno vzniklo v Nemecku (bývalá NDR) krížením miestnych merinských oviec s polojemnovlnovými baranmi plemien severokaukazského mäsovovlnového, corriedale a lincoln. Je ranné, prispôsobivé, vhodné pre nížinné, aj podhorské oblasti. Plemeno je kombinovaného až mäsového úžitkového typu, má väčší telesný rámec, harmonickú stavbu tela. Vlna biela, rúno polouzatvorené, sortiment vlny B – C (25 – 33 µm), obrast hlavy a nôh je slabší. Plemeno má dobré pastevné a materské vlastnosti. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov, pri hmotnosti 32 – 35 kg. Jahničky sa môžu pripúšťať pri dobrom odchove vo veku 9 – 12 mesiacov, pri živej hmotnosti minimálne 45 kg. Plemeno bolo uznané v roku 1986. Živá hmotnosť bahníc je 60 – 70 kg a baranov 90 – 110 kg. Toto plemeno sa na Slovensku nechová.
ROMNEY MARSH /KENT/: Polojemnovlnové, dlhovlnné, anglické plemeno s kombinovanou vlnovo – mäsovou úžitkovosťou. Bolo vyšľachtené v grófstve Kent za prispenia plemena leicester. Plemenná kniha tohto plemena bola založená v roku 1897. Je to plemeno stredného až väčšieho telesného rámca s dobre vyvinutou hruďou a pevnou kostrou. Hlava krátka, široká, bezrohá. Chrbát široký a rovný, mulec a paznechty tmavé. Ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké klimatické podmienky. Dajú sa s úspechom chovať od nížinných až po miernejšie horské oblasti. Plemeno sa vyznačuje veľmi dobrými pastevnými vlastnosťami, vyhovujú mu všetky spôsoby pasenia, vrátane celoročného. Materské vlastnosti a mliekovosť bahníc sú dobré. Je odolné voči nákazlivej hnilobe paznechtov a endoparazitom. Vlna je biela, lesklá, sortiment B/C – C/D (27 – 35 µm), rúno polouzatvorené. Výkrm jahniat je potrebné ukončiť do 35 kg živej hmotnosti, pri vyššej hmotnosti už dochádza k nadmernému ukladaniu podkožného a vnútorného tuku. Jahnice možno pripúšťať už vo veku 10 – 12 mesiacov, pri živej hmotnosti 45 kg. Toto plemeno sa podieľalo na vzniku mnohých plemien na celom svete. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 70 – 80 kg a baranov 100 – 120 kg. Chovom tohto plemena sa zaoberá chovateľ pán Ľubomír Golčiter, Kalinovo – Močiar 629.
ŠUMAVKA: Je to plemeno českého pôvodu. Jeho genetickým základom je Česká ovca selská. Od 50 rokov minulého storočia bolo postupne regenerované fylogeneticky príbuznými plemenami (Würtemberská, Texel, Lincoln, Kent, Leicester, Zošľachtená valaška). Plemeno sa chová prevažne v západnej a južnej časti Šumavy. Plemenný štatút mu bol udelený v roku 1986 a v roku 1987 bolo zaradené do svetového genofondu ohrozených druhov hospodárskych zvierat. Patrí medzi polojemnovlnové až polohrubovlnové plemená s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna). Plemeno je konštitučne pevné, vhodné pre chov predovšetkým v horských oblastiach. Má stredný telesný rámec a ľahkú kostru, hlava baranov mierne oblúkonosá. Rohatosť u baranov je prípustná, bahnice sú prevažne bezrohé. Vlna je biela, zmiešaná, sortiment C/D – E (33 – 45 µm), rúno polouzatvorené s vysokým podielom dlhej podsady, splývavé. Ovce sa strihajú spravidla dvakrát ročne. Pohlavná zrelosť u jahníc a baranov sa dostavuje pri dobrom odchove vo veku 12 – 14 mesiacov, jatočná zrelosť jahniat je vo veku 5 mesiacov a hmotnosti 30 kg, u krížencov s mäsovými plemenami 35 kg. Prednosťou plemena sú dobré pastevné vlastnosti, vyhovuje mu košarovanie. Živá hmotnosť bahníc dosahuje 45 – 55 kg a baranov 60 – 70 kg.
Valaška (pôvodná valaška): Pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Do našich končín sa rozšírilo z Balkánu spolu s postupujúcou valašskou kolonizáciou v 14 storočí. Je menšieho telesného rámca, hlava úzka, klinovitá, u baranov mierne oblúkonosá. Uši pomerne krátke, rohatosť u oboch pohlaví pomerne častá. Krk dlhší, hrudník pomerne úzky, mierne klenutý, zadok mierne zrazený, panva pomerne široká. Končatiny kratšie rovné s pevnou sponkou. Vlna zmiešaná, hrubá, splývavého charakteru, sortiment D/E – E/F (nad 40 µm). V minulosti sa valašky chovali s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované. Je to neskoré plemeno, jarky sa pripúšťajú vo veku 16 – 18 mesiacov. Živá hmotnosť bahníc je 35 – 40 kg, baranov 45 – 55 kg. Na Slovensku sa chová iba malá populácia tohto plemena (približne 30 – 40 ks), ktorá je zaradená do génových rezerv ohrozených druhov zvierat. Na podklade tohto plemena bolo u nás vyšľachtené naše najrozšírenejšie plemeno zošľachtená valaška.
ZOŠĽACHTENÁ VALAŠKA: Vznikla kombinačným krížením pôvodnej hrubovlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien, ako boli plemená texel, hampshire, cheviot, leicester, lincoln. Cieľavedomým zošľachťovaním v rokoch 1950 až 1982 sa dosiahlo zlepšenie kvalitatívnych vlastností a kvantitatívnej produkcie vlny, ako aj zvýšenie živej hmotnosti, produkcie mlieka, pričom sa zachovala dobrá chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam. Plemeno bolo uznané v roku 1982, ako nové polohrubovlnové plemeno oviec. Chová sa prevažne v podhorských a horských oblastiach Slovenska v nadmorskej výške viac ako 800 m. Živá hmotnosť bahníc je 45 – 55 kg, baranov 65 – 70 kg. Vlna je biela, splývavého charakteru, pričom podsada má minimálne dosahovať 60 % výšky pesíka. Plodnosť je 115 – 120 %, produkcia mlieka 80 – 100 kg, po odstave jahniat. Priemerný denný prírastok do odstavu je 200 – 220 g.
ZWARTBLES: Polojemnovlnové, polorané plemeno veľkého telesného rámca, kombinovaného úžitkového typu s dobrou mliečnosťou a mäsovou úžitkovosťou. Plemeno bolo vyšľachtené v Holandsku v provincii Drenthe z miestneho plemena schoonebeeker za prispenia plemien texel a Ffízskeho. Rúno má polouzatvorené, zmiešané, farba vlny tmavohnedá, sortiment B/C – C/D (27 – 35 µm), hlava a nohy čierne, bez obrastu vlnou. Plemenným znakom je široká biela lysina na hlave, požaduje sa aj biele sfarbenie na sponkách zadných končatín a konci chvosta. Chrbát rovný, široký, hruď dlhá a hlboká, končatiny dlhšie, s pravidelným postojom a pevnými sponkami. Bahnice majú dobré materské vlastnosti a ľahké pôrody. Obe pohlavia sú bezrohé a majú pokojný temperament. Jahnice sa môžu pripúšťať vo veku 9 – 10 mesiacov, pri minimálnej hmotnosti 45 kg. S ohľadom na nízky podiel tuku v jatočnom tele možno jahňatá vykrmovať až do hmotnosti 40 kg. Ovciam vyhovuje oplôtkový, aj iné spôsoby pastvy. Živá hmotnosť bahníc je 60 – 70 kg a baranov 90 – 110 kg.
SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Plemeno slovenská dojná ovca bolo vyšľachtené na Slovensku v rámci dlhodobého programu zošľachťovania domácich plemien oviec (zošľachtená valaška, cigája, merino) s využitím špecializovaných mliekových plemien (lacaune a východofrízske). Ovce tohto plemena sú vhodné pre polointenzívne podmienky chovu s využívaním oplôtkovej pastvy. Extenzívny systém chovu, najmä z pohľadu výživy a kontroly zdravotného stavu im nevyhovuje. Ide o plemeno mliekové (dojné), rané, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov v prípade adekvátneho odchovu jahniat do odstavu a po odstave. Bahnice sú určené najmä pre podmienky strojového dojenia, s vyhovujúcimi morfologickými (veľkosť vemena, postavenie ceckov) a funkčnými vlastnosťami vemena (dojiteľnosť). Priemerný obsah základných zložiek mlieka (bielkoviny, tuk) je veľmi dobrý, vhodným pre výrobu ovčích špecialít. Plemenné barany sú temperamentné, zaručujúce pri adekvátnom spôsobe pripúšťania dobré výsledky oplodnenosti bahníc. Plemeno slovenská dojná ovca je stredného telesného rámca, na vyšších, ale pevných končatinách. Obe pohlavia sú bezrohé. Je mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Na hlave a končatinách sa môžu vyskytovať oblasti s výskytom pigmentovaných vlasov. Obrast brucha, hlavy, zátylku a šije vlnou je slabší, nemusí byť súvislý. Priemerná hmotnosť bahníc je 60 kg, plemenných baranov 80-90 kg. Vlna je polojemná, biela. Produkcia vlny (sortiment B až C, u baranov až CD) sa pohybuje medzi 2,0 -2,5 kg u bahníc a 3,0 – 3,5 kg u baranov. Intenzita rastu jahniat je veľmi dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov. Jahňatá sú pritom dobre osvalené. Produkcia mlieka za dojnú periódu (trhová produkcia) sa pohybuje v závislosti od chovateľských podmienok v rozmedzí 150 – 180 litrov (plemenný štandard 160 litrov). Najlepšie bahnice vyprodukujú v priemere denne viac ako 1500 ml mlieka. Priemerný obsah tuku (7,0%) a bielkovín (5,6%) je vyšší ako u plemena lacaune a východofrízskeho plemena. Plodnosť na obahnenú ovcu je vyššia ako 140 - 150 %, v dobrých podmienkach je výrazne vyššia (160 – 170%). U jariek pripustených v prvom roku je plodnosť na obahnenú ovcu okolo 130%. Postup šľachtenia plemena Šľachtiteľská a plemenárska práca vo všetkých chovoch slovenskej dojnej ovce (SD) sa
LACAUNE: Ovce plemena lacaune boli vyšľachtené vo Francúzsku na báze oviec merinského typu, odkiaľ boli importované v roku 1993 a 1994 aj na Slovensko. Jedná sa o plemeno s výbornou produkciou mlieka, vhodné pre strojové dojenie oviec. Ovce možno pripúšťať s veľmi dobrými výsledkami už v prvom roku života. Plemenné barany sa vyznačujú výrazným libidom sexualis. Plemeno je stredného až veľkého telesného rámca. Priemerná hmotnosť dospelých bahníc je 70 – 75 kg, dospelých baranov 95 – 100 kg. Typickou vlastnosťou plemena je slabší obrast brucha, hlavy, zátylku a krku vlnou. Produkcia vlny merinského typu (sortiment A/B) sa pohybuje medzi 1,5 – 2,5 kg. Intenzita rastu jahniat je dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 g. Produkcia mlieka za dojnú periódu sa pohybuje v kontrolovaných chovoch vo Francúzsku 250 l, čo reprezentuje 330 – 350 l za laktáciu.
Východofrízska ovca: Plemeno sa najviac chová v Nemecku, v mieste pôvodu – Frízsku. Hlavnou úžitkovou vlastnosťou je produkcia mlieka a plodnosť. Plemeno sa vyznačuje veľkým telesným rámcom a ľahkou kostrou na vysokých nohách. Hlava je mierne klabonosá, hlavne u baranov, obe pohlavia sú zásadné bezrohé. Uši sú veľké a polozvislé. Hlava, chvost a končatiny nie sú obrastené vlnou, ale iba krycou srstou. Bahnice majú dobré vyvinuté a pravidelne utvárané vemeno. Vlna je polosplyvavá, bielá, lesklá a pravidelne oblučkovaná. Sortiment vlny BC-D, výťažnosť 65 – 70 %, dĺžka 20-25 cm. Ročná stríž potnej vlny dosahuje u baranov 5 – 6 kg a u bahníc 4 – 5 kg. V Nemecku a Rakúsku sa vyskytuje čierny raz. Produkcia mlieka za laktáciu je 300-600 kg s obsahom tuku 6 – 7 %. Ovce majú výrazne sezónnu ruju a sú mimoriadne plodné. Do plemenitby sa zaradzujú už vo veku 6 – 8 mesiacov. Plodnosť oviec je 200 % a viac. Prírastok jahniat v odchove je 300 – 400 g. Plemeno je vhodné do stád s nižším počtom zvierat.
ASSAF: Plemeno assaf bolo vyšľachtené v Izraeli, krížením východofrízskej ovce s plemenom awassi. Genetický podiel týchto plemien je 62,5% awassi a 37,5% východofrízska ovca. Je charakterizované veľkým telovým rámcom, s hmotnosťou baranov v dospelosti 120 kg a bahníc 70 kg. Farba tela a rúna je väčšinou biela, ale občas sa objavia hnedé alebo čierne škvrny. Má dlhé ovisnuté uši. Chvost je stredne tučný, zdedený po awassi. Vlna je polohrubá, dlhá, bez výrazného oblúčkovania. Bahnice sú bezrohé, ale u baranov sa rohy občas vyskytujú.Plemeno je v Izraeli charakterizované ako mäsovo mliekové. Priemerná mlieková úžitkovosť je 300 –400 kg za laktáciu. Najlepšie bahnice dosahujú cez 500 litrov. Vemená bahníc majú pravidelný tvar, sú nápadne veľké, vhodné na strojové dojenie. Jahňatá dosahujú priemerný denný prírastok 330 g pri odchove pod bahnicami, ale aj pri mliečnom odchove pomocou mliečnych kŕmnych zmesí. Neskôr dosahujú prírastky 350 –450 g za deň a porážkovú hmotnosť dosiahnu v 4.-5. mesiaci. Plodnosť bahníc je 160 – 180 %. Ročná striž vlny je okolo 3 kg. Ovce plemena assaf sú veľmi vhodné pre intenzívnejšie systémy chovu a bahnenie 3 x za 2 roky.
CLUN FOREST: Anglické mäsové plemeno vyšľachtené v oblasti clun shropshire z plemien radnor, shropshire a kerry hill. Plemenná kniha vedená od roku 1925. V súčasnosti je pomerne veľa rozšírené vo Francúzsku. Plemeno je bezrohé stredného až väčšieho telesného rámca, rané, plodné( 150-170 %) a odolné voči nepriaznivému počasiu. Farba hlavy a nôh je tmavohnedá, vlna biela sortimentu B-C. Zvláštnosťou plemena sú kolmo postavené tmavé kratšie ušnice. Bahnice sa vyznačujú dobrou mliekovosťou a silným materským pudom. Pôrody sú, vzhľadom na malé hlavy jahniat, ľahké. Plemeno je temperamentné, pevnej konštitúcie, dlhoveké, telo je valcovité, rovný chrbát, mierne zrazený zadok. Paznechty sú odolné voči nákazlivej krívačke. Živá hmotnosť bahníc70-80 kg, baranov 110-120 kg, Prírastky jahniat 300-350 g. Pre toto plemeno je najvhodnejší oplôtkový systém chovu. Využíva sa aj na kríženie na zlepšenie mäsovej úžitkovosti iných plemien.
BERRICHON DU CHER: Francúzske mäsové krátkovlnové plemeno pochádza z oblasti Berri a chová sa v dvoch rázoch: berrichone du cher a menej početný berrichone de ľ Indre. Plemeno berrichone du cher bolo vyšľachtené v 18. storočí zošľachťovacím krížením merinových oviec baranmi southdown, leicaster, dishley merino, champagne a boischaut, uznané bolo v roku 1936. Obe pohlavia sú bezrohé, celé biele, so slabým obrastom brucha, pevnou kostrou, harmonickým utváraním tela a dobre vyvinutými mäsovými partiami. Živá hmotnosť baranov je 100 – 120 kg, bahníc 70 – 80 kg, plodnosť 140 – 150 %.
DORPER
Plemeno dorper („DP“) bolo vyšľachtené v Južnej Afrike v roku 1930, a to krížením perzských čiernohlavých oviec s baranmi plemena dorset horn. Barani tohto plemena vytvorili u plemena dorper predpoklady pre rýchlu rastovú schopnosť a veľmi kvalitný telesný rámec a perzská čiernohlavá ovca vytvorila u plemena dorper dedičné predpoklady pre neselektívnu pastvu, pĺznutie srsti, otužilosť, nenáročnosť a vynikajúce materské vlastnosti. Toto šľachtenie vyústilo k dvom typom plemena dorper, a to čiernohlavému typu (dorper) a typu bielemu (White Dorper, t.j. biely dorper). Pre plemeno sú charakteristické výborné reprodukčné parametre a vynikajúce jatočné ukazovatele. Dorper patrí medzi tučnochvostové ovce. Ovce sú charakteristické krátkou, priliehavou čiernou alebo bielou srsťou na hlave, zvyšok tela je bieleho sfarbenia. Plemeno sa radí medzi tzv. srstnaté plemená, t.j. trup je pokrytý srsťou podobnej krátkej vlne, ktorá je schopná pĺznuť. Ovce plemena dorper sa nestrihajú. Barany sú veľmi dobre osvalené, dosahujú hmotnosť 90 až 120 kg, bahnice 50 až 80 kg. Dorper je nenáročné plemeno so schopnosťou veľmi dobre využívať kŕmnu dávku. Rýchlo sa adaptuje na rôzne klimatické podmienky. Z jatočného hľadiska produkuje veľmi kvalitné jatočné telo, s malým obsahom tuku a s nepatrným ovčím zápachom. Jahňatá do 100 - 120 dní dosiahnu prírastok živej hmotnosti až 36 kg. Jahňatá sa rodia malé, s výbornou rastovou schopnosťou. Opracovaná koža nazývaná „Cape Glovers“ je veľmi kvalitná a cenená v kožiarskom odvetví. Bahnice sú schopné dosiahnuť pri intenzívnej reprodukcii v 8 mesačných intervaloch (bahnenie 3x za 2 roky) priemernú plodnosť 150 %, čo znamená 2,25 jahňaťa za rok.
Mäsové merino ( fleischmerino): Nemecké jemnovlnové plemeno kombinovaného úžitkového typu zamerané hlavne na mäsovú úžitkovosť. Vzniklo krížením dovážaných merinových oviec zo Španielska s francúzskym plemenom rambouillet. V dlhodobom šľachtiteľskom procese boli na zošľachťovanie použité i plemená leicester, sout Down a précoce. Ako samostatné plemeno bolo uznané v r. 1934.Toto plemeno je bezrohé a vyznačuje sa väčším telesným rámcom, väčšou hlavou, svalnatým krkom bez priečnych kožných záhybov na spodnej časti, nízkym kohútikom, rovným a širokým chrbtom, hlbokým hrudníkom, pevnými nohami so širokým postojom a dobrým osvalením. Vlna je biela sortimentu A/B-B, uzavreté rúno, slabý obrast hlavy a nôh.Je to plemeno rané, plodné ( 140-160 %) s pomerne dobrou mliekovosťou. Pri dobrom odchove možno pripúšťať jahnice vo veku 9-12 mesiacov a hmotnosti 45-50 kg. Živá hmotnosť bahníc je 60-80 kg, baranov 90-110 kg, prírastky jahniat 280-300g.Vzhľadom nato, že toto plemeno je náročné na výživu, je vhodné najmä pre nížinné oblasti.
CHAROLLAIS: Plemeno bolo vyšľachtené vo Francúzsku a patrí do kategórie významných mäsových plemien v Európe. Vyniká výborným osvalením s minimálnym výskytom tuku a velmi dobrou rastovou schopnosťou. Veľkou prednosťou sú dobré materské vlastnosti bahníc a prispôsobivosť k oplôtkovému systému pastvy. Plemeno má dobrú produkciu mlieka. Vlna je biela, sortiment A-B, výťažnosť 50 %. Hlava a končatiny sú bez obrastou vlny. Je stredného až väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením všetkých mäsových telesných partií. Obidve pohlavia sú bezrohé. Plemeno je veľmi ranné a jahničky možno pripustiť už vo veku 7 – 8 mesiacov. Jahňatá dosahujú denný prírastok 300 – 400 g. Plodnosť bahníc v druhom a ďaľšom vrhu je v priemere 160 – 200 %. Živá hmotnosť bahníc je 70 – 80 kg, baranov 110 – 140 kg. Z hľadiska mäsovej úžitkovosti patrí k najlepším mäsovým plemenám. Výkrm jahniat možno robiť do živej hmotnosti 40 kg a viac.
ILE DE FRANCE: Ovce tohto plemena boli vyšľachtené zošľachtovacím krížením v rokoch 1883 – 1890. Bahnice plemena rambouillet boli priparované baranmi leicaster a lincoln. Plemenná kniha sa datuje od roku 1922. Do roku 1921 sa ovce tohoto plemena nazývali dishley – merino. Plemeno možno charakterizovať ako vlnovomäsové, pričom ide o jemnú vlnu sortimentu A/B – B/C. Je to ranné plemeno s veľmi harmonickým utváraním stavby tela vhodné aj pre maštalne podmienky. Mäso je jemné s minimálnym podielom tuku. Skladba jatočného tela je veľmi priaznivá. Jatočná výťažnosť je 48 – 50 %. Hlava je ťažšia, u baranov i oviec bezrohá, obrastenejšia ako u plemena berrichonne, krk je krátky a silný. Živá hmotnosť bahníc je 60 – 80 kg, baranov 100 – 120 kg. Plodnosť 130 – 160 %. Denný prírastok jahniat 350 g.
HAMPSHIRE: Anglické mäsové polojemnovlnové plemeno vyšľachtené na začiatku 19. storočia v grófstvach Hampshire, Wildshire, Dorset a Berkshire krížením plemien wildshire horn a berkshire knot.Plemenná kniha vedená od r.1890.Toto plemeno sa podieľalo na vzniku mnohých plemien na celom svete. Bezrohé plemeno, farba hlavy, uší a nôh je čiernohnedá až čierna, vlna biela sortimentu B/C-C, rúno vyrovnané, výrazný obrast hlavy a nôh. Ovce sú veľkého telesného rámca, valcovitý trup so širokým a hlbokým hrudníkom, pevné nízke končatiny, krátka hlava a krk, dobré osvalenie. Plemeno je rané, s dobrou mliekovosťou, ale náročné na výživu. Je prispôsobivé aj pre drsnejšie klimatické podmienky. Jahnice možno pripúšťat vo veku 9-12 mesiacov pri hmotnosti 45kg. Živá hmotnosť bahníc je 65-75kg, baranov 90-120kg, prírastky jahniat 300-350g, plodnosť 150-160 %. Plemeno sa chová v rôznych štátoch, napr. americký typ je väčšieho telesného rámca. Pre toto plemeno je najvhodnejší oplôtkový systém chovu.
NEMECKÁ ČIERNOHLAVÁ: Nemecké mäsové polojemnovlnové plemeno, ktoré vzniklo krížením plemien Hampshire, Oxford Down, Shropshire a Suffolk v r. 1870-1914. Je to druhé najpočetnejšie plemeno chované v Nemecku. Bezrohé, rané, väčšieho telesného rámca, dlhý, široký a dobre osvalený chrbát, hlava a nohy čierne, mierne obrastené. Vlna je biela sortimentu C-CD. Ovce sú prispôsobivé pre všetky výrobné oblasti, dobre chodivé. Jahnice možno pripúšťať v prvom roku v hmotnosti 45-50 kg. Živá hmotnosť bahníc je 70-80kg, baranov 90-110kg, prírastky jahniat 300-350g, plodnosť 140-160 %.
OXFORD DOWN: Plemeno vzniklo v Anglicku krížením plemien hampshire a southdown. Vyznačuje sa veľkým telesným rámcom na nižších silných nohách, hlava a nohy sú čierne, vlna biela, sortiment B – BC, výťažnosť 60 %. Prednosťou plemena je veľmi dobré osvalenie všetkých mäsových partií. Plemeno je veľmi odolné a vhodné k úžitkovému kríženiu. Vyznačuje sa veľmi dobrou výkrmnosťou – prírastok jahniat v odchove je 300 – 400 g. Výkrm jahniat je možné robiť do živej hmotnosti až 40 kg . Plodnosť sa udáva okolo 200 %. Obe pohlavia sú bezrohé. Živá hmotnosť bahníc je 80 – 90 kg, baranov 120 – 140 kg.
SUFFOLK: Plemeno bolo vyšľachtené v Anglicku. Patrí medzi mäsové plemená stredného až väčšieho telesného rámca. Hlava a nohy sú čierne, vlna polojemná, biela, sortiment B-C, výťažnosť 55 – 60 %. Ovce a barany sa vyznačujú dlhovekosťou. Plemeno je vhodné aj do klimaticky drsnejších prírodných podmienok. Má dobré utváranú hruď a osvalené plece. Bahnice sa vyznačujú dobrou mliečnosťou, čo umožňuje dobrý rast jahniat. Plemeno je pre svoje dobré úžitkové vlastnosti rozšírené po celej Európe a v zámorí. Je vhodné k úžitkovému kríženiu takmer so všetkými plemenami. Vyniká dobrým zdravím, konštitučnou pevnosťou, pomerne dlhým plodným obdobím, dobrými materskými vlastnosťami a barany dobrou pohlavnou aktivitou. Výkrm jahniat je možné robiť do živej hmotnosti až 40 kg, optimálna hmotnosť je 35 kg, prírastok v odchove 300 – 400 g. Plodnosť je 160 – 200 %. Živá hmotnosť bahníc je 60 – 70 kg. Obe pohlavia sú bezrohé.
TEXEL: Významné mäsové plemeno, ktoré vznikalo od r. 1909 cieľavedomým šľachtením z pôvodných maršových oviec v Holandsku na ostrove Texel v Severnom mori sanglickými plemenami Leicester, lincoln, cotswald a south down. Požadovaný úžitkový typ sa dosiahol v polovici 20. storočia. V bývalej ČR sa toto plemeno používalo na zošľachťovanie našich hrubovlnových plemien ( valaška, šumavka).V súčasnosti sa chová v dvoch úžitkových typoch, holandský (belgický, dánsky) s výrazným osvalením, menšieho telesného rámca a francúzsky(anglický) väčšieho telesného rámca.Zvieratá sú pevnej kostry, majú masívnu klinovitú hlavu s odstávajúcimi krátkymi ušami. Mulec, jazyk a koža okolo očí je tmavo pigmentovaná. Plemenným znakom je bezrohosť a polodlhý vlnou obrastený chvost. Vlna je polojemná, biela, sortimentu C-CD, rúno polouzavreté , obličaj a spodné časti nôh pokryté kriedovobielou srsťou. Prednosťou plemena je vysoká mliekovosť, ranosť a dobré materské vlastnosti. Je vhodné na úžitkové kríženie.Zvláštnosťou tohto plemena je kratšie plodné obdobie a ťažšie bahnenie. Jahnice možno pripúšťať vo veku 7-8 mesiacov a hmotnosti 45- 50 kg.Plemeno je pokojného temperamentu, ale náročné na výživu. Nie je vhodné pre horské oblasti s vysokými vodnými zrážkami a krátkou vegetačnou dobou. Pre toto plemeno je najvhodnejší oplôtkový systém chovu. Živá hmotnosť bahníc je 70-80 kg, baranov 90-120kg, prírastky jahniat 300-350g, plodnosť 140-160 %.
Bahnice plemena bleu du maine: Plemeno oviec bleu du Maine pochádza zo západného Francúzka, prvé záznamy o ňom siahajú do polovice devätnásteho storočia, oficiálne však bolo uznané až v roku 1988. Podľa dostupným materiálov plemeno vzniklo krížením miestnych oviec s baranmi anglických plemien leicester, romney a wensleydale. Plemeno sa radí medzi mäsové plemená vyniká veľkým telesným rámcom, veľmi dobrou mliekovosťou a plodnosťou. Je ideálne pre chov na pastvinách, ale v chladnejších regiónoch sa celoročný pobyt na pastve nepreferuje. Priemerná plodnosť plemena presahuje 200 %. Vyznačuje sa ľahkými pôrodmi. Bahnice produkujú dostatok mlieka na bezproblémové uživenie dvojčiat, ktoré dosahujú prírastky okolo 300 g . Mäso je jemné s minimálnym podielom tuku. Vlna je na celom tele biela, okrem hlavy a nôh, ktoré sú sfarbené šedo-modro. Hlava je v porovnaní s inými plemenami menšia, bezrohá, krk je primerane dlhý a silný, jednotlivé časti trupu sú široké a hlboké. Bahnice majú širokú panvu, čo je jedným z určujúcich faktorov pre ich ľahké pôrody. Nohy sú pevné, prispôsobené pre dobrú chodivosť s pevným paznechtom, ktorý si vyžaduje menšiu starostlivosť ako u iných plemien. Živá hmotnosť bahníc je 85-95 kg, baranov 100-110 kg. Plodnosť je viac ako 200 %. Denný prírastok jahniat presahuje 300 gramov. Jahňatá sú od narodenia veľmi životaschopné a vo veku dvoch mesiacov dosahujú hmotnosť 30-36 kg. Ročná striž vlny oviec dosahuje až 9 kg, s dĺžku 12-14 cm a hrúbku 27-30 mikrometrov. Barany plemena bleu du maine boli importované na Slovensko v osemdesiatych rokoch minulého storočia a experimentálne sa využívali na kríženie s ovcami plemena cigája. Plemeno patrí medzi perspektívne plemená z hľadiska jeho rozšírenia v čistej forme, ako aj s možnosťou pre úžitkové kríženie.
ROMANOVSKÁ OVCA: Plemeno vzniklo v Rusku na povolžských pastvinách cieľavedomým výberom bez genetického podielu iných plemien. Je významným kožuchovým plemenom. Vyznačuje sa menším telesným rámcom, jemnou kostrou a bezrohosťou. Sfarbenie je tmavošedé, na hlave je biela charakteristická lysina. Na dolnej časti krku majú barany čiernu hrivu a v oblasti kohútika tmavšiu škvrnu – sedlo. Vlná je zmiešaná, polojemná až polohrubá. Jemná podsada je šedá a dlhá, pesíky sú čierne. Kožuchy sú veľmi ľahké a kvalitné. Kožuch zhotovený z kože týchto oviec váži o 2/3 menej ako kožuch z iných plemien. Vraví sa, že romanovská kožušina je ľahká, hebká ako zajačia kožušina, krásna ako kožušina z polárnej líšky a pevná ako kožušina zo šedého vlka. K biologickým zvláštnostiam plemena patrí vysoká plodnosť 250 – 400 %, rannosť, mliečnosť a asezónnosť ruje, takže je možné ovcu pripúšťať počas celého roka. Dva vrhy v roku nie sú žiadnou zvláštnosťou. V Českej republike evidujú štyroch chovateľov, u ktorých sa narodili šestorčatá a uvádzajú 80 % úspešnosť bahnenia 2 x za rok. Zmäsilosť jahniat v čistokrvnej forme je relatívne nízka, zlepšiť sa dá krížením s mäsovými plemenami. Priemerný prírastok v čistokrvnej forme je 200 – 250g. Jahničky a baránky dospievajú už vo veku 5 – 6 mesiacov. Baránkovia sú pohlavne aktívny už v 5 mesiacoch, jahničky sa prvý krát pripúšťaju vo veku 7- 8 mesiacov, keď dosiahnu váhu 35 kg živej hmotnosti. Plemeno je veľmi vhodné k zošľachťovaciemu kríženiu za účelom zvýšenia plodnosti.
OLKUSKÁ OVCA: Poľské plemeno chované v okolí Krakova v Olkuskej oblasti. Vyšľachtené bolo z miestnej populácie oviec použitím východofrízskeho plemena a plemena Romney. Plemeno je stredného až väčšieho telesného rámca. Vyniká vysokou plodnosťou, mliekovosťou a dobrými materskými vlastnosťami. Vlna je biela sortimentu C-C/D. Živá hmotnosť bahníc je 65-70 kg, baranov 85-95kg, plodnosť 170-200 %.
JACOB: Plemeno pochádza pravdepodobne z oblasti dnešnej Sýrie, kde bolo chované už pred tromi tisícročiami. Do Európy, konkrétne Anglicka bolo dovezené pred niekoľkými storočiami a chová sa tam dodnes. Postupne sa rozšírilo do mnohých krajín, vrátane Ameriky a Kanady. Prednodťami plemena sú dobrá úžitkovosť, zdravotný stav a prispôsobivosť nepriaznivým klimatickým podmienkam. Typickými plemennými znakmi sú viacrohosť, t. j. výskyt štyroch až šiestich rohov u obidvoch pohlaví a tmavohnedé až sivočierne škvrny po celom tele. Hlava je krátka, trojuholníkového tvaru. Medzi široko posadenými očami vystupuje výrazné čelo, biela lysina uprostred hlavy a čierne škvrny po oboch stranách tváre sú typickými znakmi plemena. Uši sú zvislé, priemerne dlhé. Stredný telesný rámec s dobrým osvalením trupu, chrbát rovný a pomerne dlhý. Končatiny rovné, pevné, u zadných končatín môže byť náznak kravského postoja. Paznechty prevažne čierne, alebo pruhované. Vlna polohrubá, pružná, pololesklá, bez výskytu pesíkov a polopesíkov. Sortiment BC – CD (27 – 35 µm). Bahnice majú ľahké pôrody, silný materský inštinkt a sú mliečne. Živá hmotnosť bahníc je 50 – 60 kg a baranov 70 – 90 kg. Mäso z vykŕmených jahniat je kvalitné a chutné. Ovciam vyhovuje oplôtkový, ale aj iné systémy pasenia. Jarky sa môžu prvýkrát pripúšťať vo veku 12 – 14 mesiacov. Plodnosť na obahnenú bahnicu dosahuje 160 – 170%, jahňatá dosahujú vo veku 100 dní hmotnosť 28 – 33 kg, denný príradtok v odchove jahniat je 250 – 300 g. Ročná striž potnej vlny u bahníc je 3,5 – 4 kg, u baranov 4,5 – 5,5 kg, dĺžka vlny 8 – 10 cm.
OUESSANTSKÁ OVCA: Je to najmenšie plemeno oviec na svete s výškou v kohútiku do50 cm. Vzniklo prirodzeným formovaním vo veľmi tvrdých prírodných podmienkach na ostrove Ouessant v Atlantickom oceáne. Vďaka drsným podmienkam sa prirodzeným spôsobom vyselektovalo veľmi malé a odolné plemeno. Ovce sa chovali hlavne pre vlnu, ktorá bola pôvodne čierna. Ovce s hnedou vlnou neboli príliš žiadané. Na začiatku 20 storočia dochádza k prekríženiu pôvodného plemena importovanými bielymi ovcami z pevniny za účelom vyšľachtenia zvierat väčšieho telesného rámca a v chovoch sa začali objavovať aj biele jedince. Pôvodné plemeno prežilo len vďaka súkromným osobám, ktoré ho previezli na pevninu. Na ostrove prestalo existovať. V súčasnosti sa na svete týchto miniatúrnych oviec chová len niekoľko tisíc. Hlavne v záujmových chovoch vo Francúzku, Belgicku, Holandsku, Veľkej Británii a v poslednom období aj v Česku.
Priemerná výška v kohútiku pri baranoch je49 cmpri bahniciach46 cm. Živá hmotnosť bahníc je do15 kg, baranov do18 kg. Vyskytujú sa vo farbe čiernej (pôvodnej), hnedej a bielej. Vlna je zmiešaná veľmi hustá a ťažká s priemernou jemnosťou 27 – 28 mikrometrov. Ročná produkcia vlny je asi 10% zo živej hmotnosti zvieraťa (1,5-2,0 kg). Ovce sú bezrohé, alebo ojedinele s malými rožkami, barany majú výrazné oblúkovité rohy. Bahnice majú veľmi dobré materské schopnosti. Rodí sa prevažne jedno jahňa so živou hmotnosťou 1,2 –2,0 kg.
